Potrebujú amatérskí strelci motiváciu od SSZ?

Ako motivovať streleckých amatérov?

      Športová streľba to nie sú len reprezentanti SR – profesionáli zaradení do jedného z dvoch rezortných stredísk. Sú to aj poloprofesionáli, so zabezpečením v rámci niektorého zo stredísk, ktorí nie sú platení a nerobia streľbu ako svoju profesiu, ale sú to aj amatéri, amatéri čo sa týka zabezpečenia a podmienok.

        Väčšina amatérov má k streľbe amatérsky prístup, t.j. venujú sa streľbe ako svojmu koníčku a investujú do nej toľko času, peňazí a úsilia, koľko im to vydá. Niektorí sa na strelnicu dostanú raz za mesiac, niektorí raz za týždeň, niektorí chodia len na preteky, niektorí usilovne trénujú. Samozrejme takýto prístup je v poriadku, pretože športová streľba je náš koníček a je len na nás, či chceme, aby to bol len koníček, alebo chceme aj niečo viac.

      Ak amatéri majú k streľbe amatérsky prístup, obvykle aj ich výsledky na pretekoch vyzerajú amatérsky (v porovnaní s profesionálmi). Ale našťastie na Slovensku máme aj niekoľko amatérov, ktorí síce majú amatérske podmienky, ale nemajú amatérsky prístup a ich výsledky sa často priblížia k takým kvalitnejším slovenským, ale aj občas aj k tým medzinárodným.

      SSZ nastavil systém reprezentácie tak, že ak chce niekto byť reprezentant, musí splniť reprezentačné limity, na určených pretekoch doma aj v zahraničí. Reprezentačné limity sú nastavené pomerne vysoko, A limity na úrovni finále na Majstrovstvách sveta a podobný súťažiach, B limit na úrovni 20 miesta, čo už sú výsledky širšej svetovej špičky, ktoré nedosahujú vždy ani naši profesionáli alebo poloprofesionáli.

      Prakticky nikoho v SSZ nezaujíma, či nejaký adept na reprezentáciu má vytvorené podmienky na dosahovanie takýchto vysokých limitov a čím je strelec motivovaný k dosahovaniu vysokých výsledkov na úrovni reprezentačných limitov.  

Čo si myslíte Vy?

1. Je správny prístup SSZ, že je len záležitosťou strelca ako strieľa a prečo strieľa?
2. Mal by mať aj SSZ záujem na tom, aby čo najviac strelcov malo motiváciu strieľať vyššie výsledky, aby si reprezentačný tréner mal z čoho vyberať?
3. Mal by SSZ niečo investovať do motivácie strelcov dosahovať čo najvyššie výsledky a ašpirovať na reprezentačnú úroveň

Aby sme „nerozprávali“ o amatéroch len tak imaginárne, uveďme si niekoľko príkladov.

      Juraj Haršány je špičkový strelec „amatér“, ktorý už roky siaha na „reprezentačnú úroveň“, najmä v neolympijských ISSF disciplínach ako je Štandardná pištoľ 3x20 alebo Veľkokalibrová pištoľ 30+30. Ale aj v ostatných pištoľových disciplínach dosahuje dlhoročne veľmi dobré výsledky. Je viacnásobný majster Slovenska.

      Tomáš Obložinský je špičkový „amatér“ podobne ako  Juraj Haršány, dominuje však skôr v olympijskej vzduchovej pištoli a už neolympijskej ľubovoľnej pištoli. Takisto je viacnásobný majster Slovenska. Obaja strelci sú štyridsiatnici, ešte stále v optimálnom streleckom veku.

      „Noví“ strelci sú Martin Bolek a Vladimír Karel, ktorí strieľajú relatívne krátko, ale už za krátky čas ukázali, že majú nesmierny talent a chuť tvrdo na sebe pracovať.

      Martin Bolek je ešte chvíľu tridsiatnik, s pištoľou začal pred necelými troma rokmi, ale svojím talentom a tréningovým úsilím sa už dostal do slovenskej špičky. Už sa stal Majstrom Slovenska a medailistom vo viacerých disciplínach.

      Podobne je na tom Vladimír Karel, ktorý je už síce za päťdesiatkou a pištoľ začal strieľať len začiatkom toho roka, ale svojím talentom a neskutočnou drinou urobil obrovský skok vo výkonnosti, ktorý sa prejavil zatiaľ v historických zbraniach, kde už je slovenská špička s reprezentačnými úspechmi. Túto sezónu sa začína prejavovať aj vo vzduchovej pištoli, ako adept na slovenskú mužskú špičku.

     Všetkých štyroch (platí to aj na strelecké mamičky ako je napr. Alenka Mikerová, ale samozrejme aj ostatné a ostatní tu nemenovaní, pretože jednoznačne ich je viac,) spája „láska“ k streľbe. Juraj Haršány je síce len štyridsiatnik, ale keďže strieľa už desaťročia, určite využíva svoje bohaté skúsenosti na dosahovanie kvalitných výsledkov. Ostatní traja využívajú zatiaľ skôr svoj nesporný talent na streľbu. Otázka znie, čo ich delí od toho, aby boli reprezentanti.

      Odpoveď by vedeli dať asi len oni, ale určite je v tom aj ich motivácia dať do streľby viac, viac času, viac peňazí, viac úsilia, viac...  

      Dať streľbe viac času je obvykle o tom, či si to strelec môže dovoliť. Viac času je myslené viac času na tréning (či už suchý alebo ostrý) a viac času na preteky, samozrejme čas je úzko spätý s finančnými možnosťami ho stráviť streľbou. Pravdepodobne každý z nich by rád vymenil svoje pracovné povinnosti za venovanie sa streľbe, ak by im to vynášalo aspoň toľko čo ich práca, alebo podnikanie.

      Venovať viac času streľbe znamená obvykle si ten čas navyše „ukradnúť“ zo svojho dňa, pretože deň má len 24 hodín. Amatéri majú obvykle svoj deň rozdelený, spánok, práca, rodina, koníčky.... Ak chce človek vyčleniť na niektorú časť svojho dňa viac času, musí ho niekde zobrať, t.j. stráviť o toľko času menej inde.

      Kdekoľvek človek „kradne“ čas a peniaze pre svojho koníčka na úkor niečoho iného, musí sa to negatívne odraziť na tom inom. Keď si ho ukradne zo spánku, časom sa prejaví spánkový deficit, keď ho ukradne rodine, rodina mu to začne dávať najavo, že ho potrebuje a že jej chýbajú peniaze. A keď čas ukradne práci, pravdepodobne o prácu čoskoro príde.

      Kdekoľvek si čas a peniaze na koníček strelec „ukradne“, pozerajú z toho len problémy. Takže väčšina amatérov si na streľbu „ukradnú“ len toľko času a peňazí, koľko sa im to dá, bez toho aby vystúpili z komfortnej zóny, ale tomu potom zodpovedajú aj výsledky.

      Streľba ale nie je len čas strávený streľbou. Potrebné sú aj podmienky, kde sa ten čas dá stráviť, čiže možnosť trénovať na strelnici, zbrane a strelivo schopné dosahovať reprezentačné limity (každý uzná, že Margolínou s Rexami asi strelec majster sveta v ľubovoľnej pištoli asi nebude) a v neposlednom rade sú financie, ktoré na zabezpečenie podmienok sú potrebné.

      Ale ak si strelec dokáže vytvoriť čas a podmienky na streľbu a je ešte navyše talentovaný, začne dosahovať slušné výsledky, ktoré už znamenajú, že je v slovenskej špičke, získa nejakú medailu na Majstrovstvách Slovenska. Ale jeho výsledky ešte nie sú na úrovni reprezentačných limitov, čo zo strany SSZ znamená v súčasnosti, ako keby prakticky ten strelec neexistoval, je to len nejaké členské číslo.

       Strelec ten prístup SSZ tak aj vníma a určite sa pýta sám seba, má zmysel, aby som do streľby investoval toľko svojho času a zdrojov? Čo mám z toho že som sa stal majstrom Slovenska?  Má pre mňa zmysel sa viac snažiť, investovať viac času a peňazí aby som sa ešte zlepšil? A dokedy to mám takto robiť, kedy už budem stáť kompetentným za povšimnutie? Ocení niekedy SSZ moju snahu a všimne sa ma niekedy niekto kompetentný a pomôže mi?

      Ako si Vy odpovedáte na svoje otázky ohľadom motivácie Vašej streľby?  Čo by Vás motivovalo do ďalšej, tvrdšej práce, aby ste vystúpili zo svojej komfortnej zóny?

1. Pomohlo by Vám, ak by Vám SSZ dal najavo, že ho tešia Vaše sa zlepšujúce výsledky?
2. Pomohlo by Vám, ak by bol vytvorený nejaký prehľadný systém, ktorý by zaručil, že Vaše dobré výsledky nezostanú nepovšimnuté?
3. Pomohlo by Vám, ak by niekto z kompetentných prišiel za Vami, potriasol Vám rukou a povedal, že ho teší, aký progres ste urobili a že Vám gratuluje?
4. Pomohlo by Vám, ak by ste vedeli, že ak sa stanete majstrom Slovenska s nejakým slušným výsledkom, že budete mať právo na niečo motivačné?

      Predpokladám, že asi každý z nás by odpovedal na vyššie položené otázky jednoznačne áno. Je teda problém pre SSZ, aby to neboli len naše otázky, ale aby to bol funkčný systém? Čo bráni SSZ, aby taký funkčný systém vytvoril? Peniaze, ľudia, informačný systém, zmena prístupu ku športovcom?

      Ako by ste si Vy osobne predstavovali realizáciu 4 vyššie položených otázok, aby Vaša odpoveď bola vo všetkých štyroch prípadoch áno?

Ja osobne by som si to predstavoval asi nejak takto:

1. SSZ by mal mať funkčný informačný systém, v ktorom by bolo možné identifikovať, či si strelec strelil osobný rekord, či si strelil doteraz najvyšší výsledok na danom type podujatia (napr. na Majstrovstvách Slovenska), či sa strelec medziročne zlepšuje atď. A niekto, kto je zodpovedný za danú disciplínu, kategóriu a pod. by mi napr. poslal email alebo mi zavolal, že zaregistroval môj osobný rekord a že ho teší moje napredovanie alebo aj naopak sa spýtal, že čo sa deje, že moje výsledky nejak stagnujú alebo idú prudko dole. Ak by mi ponúkol možnosť konzultácie, prípadne mi pridelil lepšiu zbraň, tak to už by som považoval naozaj za pridanú hodnotu a motiváciu. Koľko by to stálo peňazí? Okrem funkčného informačného systému len čas niekoho zodpovedného, ktorý by normálne aj tak mal sledovať, čo sa mu na jeho piesočku deje.
2. Ten istý informačný systém SSZ napojený na web (alebo nebodaj aj na mobilnú aplikáciu) by zverejňoval aktuálne rebríčky (rebríček reprezentácie, rebríček pre postup na MSR, rebríček slovenského renkingu, skokan mesiaca, prepadák mesiaca, najlepší nováčik a pod.), všetci by sme sa vedeli vzájomne porovnávať, pochváliť sa pred známymi, že som skokan mesiaca, že som číslo 1 renkingu, ..., Proste stačí využiť to, že človek je tvor súťaživý, rád vyhráva a nerád prehráva a to, že je verejne známe, že Jožko Mrkvička, môj odveký rival, je odo mňa v renkingu o miesto vyššie ako ja, ma nepriamo tlačí k tomu, aby som ďalší mesiac bol o to miesto vyššie ja. Koľko by to stálo peňazí? Len vytvorenie funkčného informačného systému a jeho prepojenie na internet.
3. Koho z nás nepoteší, keď mu niekto „významný“ povie gratulujem a pochváli ho? Nepoznám takého. Koľko by to stálo peňazí? Len čas niekoho zodpovedného, ktorý by si našiel na Vás pri najbližšej príležitosti, alebo pri telefonickom kontakte, ak sa neviete stretnúť.
4. Ak nie som reprezentant a pravdepodobne som nikdy (alebo len výnimočne) nebol na medzinárodných pretekoch, na medzinárodnom tréningovom kempe, určite by bola pre mňa motivácia, ak by som vedel, že ak vyhrám Majstrovstvá Slovenska v nejakom C, D repre limite, tak mi SSZ ponúkne, že ma vyšle napr. na Veľkú cenu Oslobodenia do Plzne (nebodaj aj na nejaké významnejšie preteky, napr. na Svetový pohár do Mníchova ako MQS), alebo mi ponúkne, že sa môžem zúčastniť na nejakom tréningovom kempe vedenom nejakou významnou kapacitou v danej disciplíne a to všetko na náklady SSZ, možno s malou mojou spoluúčasťou. A keby toto bolo ponúknuté aj môjmu trénerovi, zabili by sme 2 muchy jednou ranou. Koľko by to stálo peňazí? Plzeň tak 500 eur na osobu, Mníchov tak 1000 eur na osobu.

        Aký je Váš názor na moju predstavu? Je to zrealizovateľné v pomeroch SSZ? Vy by ste si to predstavovali inak? Ako?

Peter Mlynarčík, strelci@strelcom.sk

Ak by ste chceli na danú tému diskutovať, nech sa páci na tu:

https://www.strelcom.sk/Diskusne-temy/3-Motivacia-pre-strelcov-amaterov/